Život Prešova
online
online
Pred 70 rokmi sa Rosa Parksová revolučne vzoprela rasistickým zákonom
01.12.2025 Celý región
Montgomery 30. decembra (TASR) - Aj keď je známe, že americká demokracia má za sebou dlhú "spoluhistóriu" rasizmu, znie dnes až neuveriteľne, že na území USA sa ešte v polovici minulého storočia vyčleňovali v dopravných prostriedkoch miesta pre "bielych" obyvateľov. Pred 70 rokmi (1. decembra 1955) sa tomu významne vzoprela Rosa Parksová, aktivistka afro-indiánskeho pôvodu. Odmietla opustiť sedadlo a uvoľniť ho inému cestujúcemu podľa vtedajších diskriminačných zákonov v štáte Alabama.
Jej následné zatknutie viedlo k sérii protestov a vzniku antirasistických hnutí v USA. Líderkou v úsilí za rasovú rovnoprávnosť sa stala útla žena, skromného výzoru a tichého vystupovania, ale vo svojom vnútri skrývala dušu odhodlanej bojovníčky. Nadobudla štatút "matky hnutia za občianske práva v modernej ére".
Rosa Louise McCauleyová sa narodila 4. februára 1913 v alabamskom Tuskegee. Navštevovala priemyslovku pre dievčatá a neskôr sa zapísala na "Alabama State Teachers College for Negroes" (dnešná Alabama State University). Štúdium musela prerušiť po tom, čo jej sa v jej rodine kopili zdravotné problémy a musela sa o jej členov starať.
Keďže vyrastala na segregovanom americkom juhu, často sa stretávala s diskrimináciou, násilím, šikanou a nespravodlivými rozsudkami po verdiktoch rasisticky nastavených porôt. Už v mladom veku sa zapojila do hnutia za občianske práva. Ako 19-ročná sa vydala za miestneho holiča Raymonda Parksa, ktorý tiež aktívne bojoval proti rasovo motivovanej nespravodlivosti. Spoločne pôsobili v rôznych organizáciách presadzujúcich sociálnu spravodlivosť. Mladú, ale horlivú Rosu zvolili za sekretárku pobočky Národnej asociácie pre pokrok farebných ľudí (NAACP).
V prvý decembrový deň 1955 nastúpila do autobusu verejnej dopravy v Montgomery. Namiesto toho, aby zašla dozadu na sedadlá určené pre Afroameričanov, sadla si dopredu na miesto označené pre "väčšinovú rasu". Keď sa začal autobus napĺňať cestujúcimi, vodič Parksovú vyzval, aby sa posunul ďalej, ale ona odmietla. V tom čase už bola bola etablovaná organizátorka hnutia za občianske práva v Alabame. Neprejavila odpor len tým, že odmietla uvoľniť miesto, predtým i potom sa aktívne podieľala aj na plánovaní a realizácii bojkotu autobusov v Montgomery.
„Ľudia vždy budú hovoriť, že som sa nevzdala svojho sedadla, pretože som bola ako krajčírka unavená z práce, ale to nie je pravda. Nebola som fyzicky unavená – aspoň nie viac, než bývam na konci každého pracovného dňa. Nebola som stará, hoci niektorí si ma tak predstavovali. Mala som štyridsaťdva rokov."
Jej odvážny čin viedol k následnému bojkotu mestskej autobusovej dopravy v Montgomery a po roku k jej desegregácii. Bojkot trval 382 dní a zúčastnila sa na ňom väčšina černošského obyvateľstva mesta (takmer 50 tisíc). Černošskí taxikári vozili pracujúcich do práce za symbolickú cenu, v sume cestovného lístka v autobuse. Jedným z iniciátorov bojkotu byl vtedy ešte málo známy Martin Luther King, baptistický kazateľ, neskorší charizmatický vodca boja za občianske práva v USA a nositeľ Nobelovej ceny za mier.
Parksová medzitým cestovala po krajine a aktivizovala ďalšie a ďalšie komunity. Aj prelomové rozhodnutie Najvyššieho súdu ju zastihlo počas jednej z prednášok. Protest inšpiroval ďalšie akcie na juhu USA i v celej krajine, tisíce ľudí sa zapojili do nenásilných protestov na podporu rovnakých práv pre všetkých.
Za odmietnutie uvoľniť miesto Rosu Parksovú privolaní policajti zatkli a vo väzení prečkala štyri dni do súdneho konania. Za výtržníctvo dostala pokutu 10 dolárov a 4 za súdne trovy. Pre účasť na bojkote prišla aj o zamestnanie. S manželom sa presťahovali do Hamptonu vo Virgínii a neskôr sa natrvalo usadili v Detroite. Aj tam sa zapojila do hnutia za občianske práva a našla podporu úradov. V roku 1987 už ako vdova spoluzaložila inštitút, ktorý motivoval mládež k spoločenským zmenám.
Akademické ustanovizne jej udelili štyri desiatky čestných doktorátov a v roku 1996 jej prezident Bill Clinton dal medailu slobody – najvyššie civilné ocenenie v USA. O tri roky neskôr ju medailou ocenil americký Kongres. Magazín Time ju zaradil medzi 100 najvplyvnejších osobností 20. storočia.
Rosa Parksová zomrela 24. októbra 2005 vo veku 92 rokov a zanechala po sebe mohutný odkaz odporu proti rasovej nespravodlivosti. Rakvu s jej pozostatkami vystavili v rotunde amerického Kapitolu vo Washingtone a pokloniť sa jej prišlo okolo 50 tisíc ľudí.
Jej následné zatknutie viedlo k sérii protestov a vzniku antirasistických hnutí v USA. Líderkou v úsilí za rasovú rovnoprávnosť sa stala útla žena, skromného výzoru a tichého vystupovania, ale vo svojom vnútri skrývala dušu odhodlanej bojovníčky. Nadobudla štatút "matky hnutia za občianske práva v modernej ére".
Rosa Louise McCauleyová sa narodila 4. februára 1913 v alabamskom Tuskegee. Navštevovala priemyslovku pre dievčatá a neskôr sa zapísala na "Alabama State Teachers College for Negroes" (dnešná Alabama State University). Štúdium musela prerušiť po tom, čo jej sa v jej rodine kopili zdravotné problémy a musela sa o jej členov starať.
Keďže vyrastala na segregovanom americkom juhu, často sa stretávala s diskrimináciou, násilím, šikanou a nespravodlivými rozsudkami po verdiktoch rasisticky nastavených porôt. Už v mladom veku sa zapojila do hnutia za občianske práva. Ako 19-ročná sa vydala za miestneho holiča Raymonda Parksa, ktorý tiež aktívne bojoval proti rasovo motivovanej nespravodlivosti. Spoločne pôsobili v rôznych organizáciách presadzujúcich sociálnu spravodlivosť. Mladú, ale horlivú Rosu zvolili za sekretárku pobočky Národnej asociácie pre pokrok farebných ľudí (NAACP).
V prvý decembrový deň 1955 nastúpila do autobusu verejnej dopravy v Montgomery. Namiesto toho, aby zašla dozadu na sedadlá určené pre Afroameričanov, sadla si dopredu na miesto označené pre "väčšinovú rasu". Keď sa začal autobus napĺňať cestujúcimi, vodič Parksovú vyzval, aby sa posunul ďalej, ale ona odmietla. V tom čase už bola bola etablovaná organizátorka hnutia za občianske práva v Alabame. Neprejavila odpor len tým, že odmietla uvoľniť miesto, predtým i potom sa aktívne podieľala aj na plánovaní a realizácii bojkotu autobusov v Montgomery.
„Ľudia vždy budú hovoriť, že som sa nevzdala svojho sedadla, pretože som bola ako krajčírka unavená z práce, ale to nie je pravda. Nebola som fyzicky unavená – aspoň nie viac, než bývam na konci každého pracovného dňa. Nebola som stará, hoci niektorí si ma tak predstavovali. Mala som štyridsaťdva rokov."
Jej odvážny čin viedol k následnému bojkotu mestskej autobusovej dopravy v Montgomery a po roku k jej desegregácii. Bojkot trval 382 dní a zúčastnila sa na ňom väčšina černošského obyvateľstva mesta (takmer 50 tisíc). Černošskí taxikári vozili pracujúcich do práce za symbolickú cenu, v sume cestovného lístka v autobuse. Jedným z iniciátorov bojkotu byl vtedy ešte málo známy Martin Luther King, baptistický kazateľ, neskorší charizmatický vodca boja za občianske práva v USA a nositeľ Nobelovej ceny za mier.
Parksová medzitým cestovala po krajine a aktivizovala ďalšie a ďalšie komunity. Aj prelomové rozhodnutie Najvyššieho súdu ju zastihlo počas jednej z prednášok. Protest inšpiroval ďalšie akcie na juhu USA i v celej krajine, tisíce ľudí sa zapojili do nenásilných protestov na podporu rovnakých práv pre všetkých.
Za odmietnutie uvoľniť miesto Rosu Parksovú privolaní policajti zatkli a vo väzení prečkala štyri dni do súdneho konania. Za výtržníctvo dostala pokutu 10 dolárov a 4 za súdne trovy. Pre účasť na bojkote prišla aj o zamestnanie. S manželom sa presťahovali do Hamptonu vo Virgínii a neskôr sa natrvalo usadili v Detroite. Aj tam sa zapojila do hnutia za občianske práva a našla podporu úradov. V roku 1987 už ako vdova spoluzaložila inštitút, ktorý motivoval mládež k spoločenským zmenám.
Akademické ustanovizne jej udelili štyri desiatky čestných doktorátov a v roku 1996 jej prezident Bill Clinton dal medailu slobody – najvyššie civilné ocenenie v USA. O tri roky neskôr ju medailou ocenil americký Kongres. Magazín Time ju zaradil medzi 100 najvplyvnejších osobností 20. storočia.
Rosa Parksová zomrela 24. októbra 2005 vo veku 92 rokov a zanechala po sebe mohutný odkaz odporu proti rasovej nespravodlivosti. Rakvu s jej pozostatkami vystavili v rotunde amerického Kapitolu vo Washingtone a pokloniť sa jej prišlo okolo 50 tisíc ľudí.
www.ZIVOTPO.sk
